× Čo je rekreačný poukaz? Slovensko - aktuálny stav Situácia v zahraničí Ochrana osobných údajov Najčastejšie otázky Kontakt

Rekreačné poukazy s nemalými chybami

23.02.2019

Už mesiac a pol funguje systém rekreačných poukazov na Slovensku, ktorý núti spoločnosti s priemerným počtom zamestnancov viac ako 49 poskytnúť zamestnancom maximálne 275€ na rekreáciu na Slovensku. Táto myšlienka nabrala koncom roka rýchly spád a z môjho pohľadu zamestnávatelia či hotelieri a dokonca ani poukážkové spoločnosti na to neboli úplne pripravené. Nehovoriac o tom, že systém sa dal nastaviť aj lepšie.  

Prvým a najspornejším bodom je povinnosť spomínanej skupiny zamestnávateľov poskytovať rekreačné poukazy. Prečo práve 49? to nikto doteraz nevie. Problémom je aj to, že väčšina veľkých zamestnávateľov ako napríklad automobilky či korporácie už nejaký systém odmeňovania a príspevkov majú. A toto im tak v konečnom dôsledku minimálne zvýši administratívne náklady a v najhoršom prípade aj finančné náklady. Ako už býva zvykom, keď štát toho chce od zamestnávateľov veľa, problémy môžu firmy preniesť na zamestnancov. Ti sa môžu ocitnúť v horšej vyjednávacej pozícii, čo už priznali aj odborári. Nehovoriac o tom, že im môžu klesnúť napr. koncoročné odmeny.

Druhým problémom je pochopenie systému zo strany zamestnancov. Ešte stále je problémom to, že všetci si za týmto predstavia rekreačné poukazy, teda nejaké papieriky alebo karty, avšak to je len jedna podoba tohto systému. Druhou podobou rekreačných poukazov je spätné preplatenie faktúr.

V prvom prípade tak čelí zamestnanec tomu, že musí zistiť u zamestnávateľa s kým má vlastne zmluvu,  teda spoločnosť, ktorá emituje poukážky. A následne musí u tejto spoločnosti zistiť s akým hotelom má uzatvorenú zmluvu, keďže elektronické karty sú obmedzené len na zazmluvnené hotely, zatiaľ čo spätné preplatenie faktúr takéto obmedzenia nemá.

Samozrejme proti prvému spomínanému systému sa búria zamestnávatelia. Napríklad Volkswagen, Kia, PSA Peugeot, U.S. Steel alebo aj Tesco a Kaufland. Je to logický krok, keďže nemajú v úmysle platiť 3% províziu a rovnako využívajú výhodu, že náklady im vznikajú postupne v priebehu roka a nie naraz na začiatku roka.

Rovnako sa búria aj hotelieri, keďže poukážkové spoločnosti chcú mať s každým hotelom zmluvu. Tu už provízia nie je zákonom daná ako v prípade zamestnávateľov, ale dohaduje sa individuálne. Hovorí sa pritom o dvojciferných províziách pre poukážkové spoločnosti, čo v Slovenskom cestovnom ruchu, ktorý v súčasnosti trpí nedostatkom ľudí, nie je málo.

Samozrejme systém rekreačných poukazov nie je zlý, avšak má kozmetické chyby. Myšlienka dobrovoľnosti a rovnako odpustenia odvodov či daní pre zamestnancov alebo zamestnávateľov je vítaná, keďže to ani jednej strane nezdvihne náklady. To by ale trpel štátny rozpočet a výber daní a odvodov a to si samozrejme štát neželá, aj napriek dobrým ekonomickým časom.

Martin Lindák

Uverejnené na aktuality.sk